1 Sociálna patológia alebo deviácia? Primeranosť užívania výrazu a konceptu soc

1 Sociálna patológia alebo deviácia? Primeranosť užívania výrazu a konceptu sociálnej patológie v sociálnej práci. Social pathology or deviance? The adequacy of usage of the expression and notion of social pathology in the social work. Andrej MÁTEL Abstrakt Príspevok je epistemologickým uvedením do diskusie ohľadom primeranosti pouţívania termínu a konceptu sociálnej patológie v sociálnej práci, najmä v porovnaní s pojmom a konceptom deviácie. Na rozdiel od smerovania odborníkov na Západe v 2. polovici 20. storočia, v niektorých krajinách Východnej Európy – vrátane Slovenska – zostala sociálna patológia dôleţitým výrazom i konceptom sociálnej práce, zvlášť v poslednom desaťročí 20. storočia. Výrazy sociálna patológia a deviácia je nutné rozlišovať, pričom práve sociálna patológia zdôrazňuje negatívne a škodlivé dôsledky odchýlky (deviácie) pre jednotlivca, rodinu, skupinu alebo spoločnosť. Tieto sa stávajú predmetom sociálnej práce ako pomáhajúcej profesie. Kľúčové slova Deviácia, sociálna patológia, sociálna práca, spoločnosť Abstract This article is an epistemological introduction to the discussion concerning the adequacy of usage of the term and notion of social pathology in the social work, especially in comparison to the term and notion of deviation. In contrast to the orientation of Western experts in the second half of the 20th century, in several countries of Eastern Europe, including Slovakia, social pathology remained an important term and notion in the social work, especially in the last decade of the 20th century. It is important to distinguish social pathology from deviation, since it is social pathology, which emphasizes the negative and noxious consequences of divergence (deviation) for an individual, family, group or society. These are the objects of interest for the social work as a helping profession. Key words Deviance, social pathology, social work, society. V príspevku sa zameriame na dôleţitú epistemologickú otázku viacerých vedných disciplín, ktorou je legitimita a primeranosť uţívania výrazu a konceptu sociálnej patológie, a to primárne v sociálnej práci. V prvej polovici 20. storočia patril koncept sociálnej patológie k dôleţitým sociologickým témam. Od 50-tych rokov 20. storočia bol však postupne nahrádzaný novšími teóriami a z hľadiska terminológie najmä pojmom sociálna deviácia. V nadväznosti na tento trend nenájdeme koncept sociálnej patológie v sociálnej práci mnohých krajín Západu. Na druhej strane sa začal v 90.-tych rokoch a v poslednom desaťročí 2 20. storočia vo viacerých krajinách Východnej Európy opätovne uţívať výraz a koncept sociálnej patológie, a to najmä v sociálnej práci a sociálnej pedagogike. Ak je výraz a koncept sociálnej patológie na Slovensku v súčasnosti integrálnou súčasťou študijného a vedného odboru sociálna práca, je potrebné jeho uţívanie náleţite zdôvodniť. Východiskom v tomto príspevku pri riešení tejto úlohy bude analýza etymológie dvoch zásadných výrazov – sociálna patológia a deviácia, ďalej historický vývoj ich konceptualizácie a uţívania na Západe a vo Východnej Európe. Sociálna patológia Z etymologického hľadiska je slovenský výraz „sociálna patológia“ zloţený z dvoch pojmov, prvý je latinského pôvodu (societas) a druhý gréckeho (pathos a logos). Obdobným spôsobom sa v češtine pouţíva sociální patologie, angličtine Social Pathology, nemčine Sozialpathologie (aj Soziale Pathologie), francúzštine La Pathologie Sociale, taliančine Patologia sociale, španielčine patología social, poľštine patologia społeczna. Adjektívum „sociálna“ je odvodené z latinského výrazu socialis – spoločenský, druţný. Toto je úzko spojené so substantívom societas, ktoré označuje malé i veľké spoločenstvo rôzneho typu, vrátane združení, spolkov, zväzkov i širšej spoločnosti. Substantívum „patológia“ pochádza z gréckych slov pathos a logos. Slovo pathos označovalo v klasickej gréčtine najmä negatívnu skúsenosť utrpenia, nešťastia, choroby alebo pohromu (Aeschylos, Platón). Podľa iného významu vyjadrovalo aj silné emócie alebo vášeň, či uţ v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, napr. nekontrolovanú sexuálnu vášeň, nenávisť, bolesť, ale aj lásku (Thukydides, Platón, Aristoteles, v Novom zákone List Kolosanom 3:5; List Rimanom 1:26). Výraz logos od dôb Homéra označoval slovo, reč, ale aj všetko, čo bolo vypovedané, čiţe náuku. V spojení „patho-logos“ vznikol grécky pojem pouţívaný v medicíne na označenie učenia zameraného na štúdium a diagnostiku konkrétneho nešťastia pre človeka, akými sú choroba a abnormálne reakcie organizmu. V medicíne sa patológiou nazvala náuka o chorobe biologického organizmu. Z tohto významu sa neskôr utvorila aj veterinárna patológia zaoberajúca sa chorobami zvierat, či fytopatológia študujúca ochorenia rastlín. V rámci hraničných disciplín psychiatrie a psychológie sa sformoval subodbor psychopatológia zaoberajúci sa chorobnými abnormalitami ľudskej psychiky. Otázkou zostáva, ako sa patológia dostala do spojitosti so spoločnosťou? Výhradne z etymologického hľadiska by „sociálna patológia“ mala označovať pojednávanie o utrpeniach, nešťastiach či chorobách v spoločnosti. Aký význam bol v skutočnosti spojený s týmto výrazom? 3 Z medicínskej terminológie vychádzal významný britský filozof a sociológ Herbert SPENCER (1820 – 1903), ktorý prvý pouţil výraz „sociálna patológia“ ako biologicko- medicínsku metaforu k opísaniu a výkladu sociálnych problémov. Práve jeho biologizmus bol neskôr jednou z ústredných príčin opúšťania tohto výrazu v americkej sociológii a jeho nahrádzania inými výrazmi. V roku 1896 publikoval ruský sociológ Paul von LILIENFELD (1829 –1903) knihu vo francúzštine „La pathologie sociale“, kde definoval sociálnu patológiu ako vedu, „ktorá študuje sociálne odchýlky (abnormality) induktívnym spôsobom“, ale chápal ju primárne v jej pôvodnom medicínskom význame. Medzi významných predstaviteľov, pre ktorých bola sociálna patológia súčasťou sociálnej medicíny, patrí nemecký lekár Alfred GROTJAHN (1869 – 1931). V svojom diele „Soziale Pathologie“ (1912, 1915, 1923) túto v podnadpise charakterizoval ako pokus o náuku sociálnych vzťahov ľudských chorôb ako základu sociálnej medicíny a sociálnej hygieny. Sociálna medicína bola u neho veľmi úzko spätá s prevenciou chorôb, ktorých príčiny sú úzko spojené so sociálnym faktormi (napr. tuberkulóza). Na rozdiel od medicínsky orientovaných konceptov sa francúzsky sociológ Émile DURKHEIM (1858 – 1917) zaoberal sociálnou patológiou primárne z hľadiska sociológie, ktorú chápal ako štúdium „sociálnych faktov“. V svojom diele „Pravidlá sociologickej metódy“ (1895, česky v roku 1926) sociálnu patológiu povaţoval za vedu o chorobných a nepriaznivých skutočnostiach, činoch, spôsoboch správania, ktoré sa odchyľujú od stanovených noriem, ale súčasne sú organickým komponentom ţivota sociálnych celkov. Preto poukazoval aj na niektoré pozitívne funkcie sociálno-patologických javov (Petrusek et al., 1996, s. 758). On sám sa zaoberal najmä problematikou samovraţednosti a napísal známu knihu o samovraţde „Le Suicide“ (1897). Ďalší rozvoj sociálnej patológie nenastal v Európe, ale v Amerike, kde viedol k štúdiu sociálnych problémov, akými sú kriminálne správanie, delikvencia, samovraţdy, rozvody a podobne. Medzi rokmi 1925 a 1951 bolo v USA publikovaných najmenej sedem kníh pod rovnakým názvom „Social Pathology“. Medzi amerických „sociálnych patológov“ (social pathologists) patrili J. Smith (1925); S. A. Quenn – D. Mann (1925); Mangold (1932, 1934); J. L. Gillin (1933, 1939); S. A. Queen – J. R. Gruener (1940); Brown (1942); E. M. Lemert (1951). Napríklad John L. GILLIN povaţoval sociálnu patológiu za jednu zo štyroch primárnych polí záujmu sociológie. Podľa neho pojednáva o neprispôsobilostiach v sociálnych vzťahoch. Čo sa týka identifikácie sociálno- patologických javov, Gillin okrem kriminality, chudoby, alkoholizmu, nemorálneho konania (sexuálneho zneuţívania, prostitúcie), rozlišoval aj „patológiu v priemysle“ (napr. detskú 4 prácu, nahrádzanie ľudí strojmi, ktoré spôsobovalo nezamestnanosť) a „ekonomickú patológiu“ (veľká ekonomická kríza). Edwin M. LEMERT (1912 – 1996) označenie „sociálna patológia“ alebo „sociopatické fenomény“ pouţíval pre veľmi diferencované druhy správania, ktoré v danom čase a na danom mieste sú povaţované za sociálne neschvaľované. Popri týchto pojmoch Lemert častejšie pouţíval výrazy „deviácia“ a „deviant“. Podľa neho sa deviácia vyvíja cez sociálny proces, ktorý sa v zásade môţe dotýkať kaţdého (teda kaţdý môţe byť deviantom). V Lemertovej „Sociálnej patológii“ (1951) vidieť ako bol postupne v americkom prostredí v 50-tych rokoch pojem sociálna patológia nahrádzaný inými výrazmi, najmä (sociálnou) deviáciou. Dôvodom bola najmä etymologická súvislosť pojmu sociálna patológia s prekonanou teóriou sociálneho organizmu, pojmová nejednoznačnosť a slabá teoretická základňa. Práve Lemertovo dielo býva chápané ako ukončenie starších sociologických koncepcií sociálnej patológie a definitívny prechod k novej terminológii, prinajmenšom v anglosaskom prostredí sociológie a neskôr aj sociálnej práce. Na rozdiel od anglosaských oblastí sa v druhej polovici 20. storočia vo Východnej (vtedy komunistickej) Európe zachovala terminológia a označenie „sociálna patológia“. V Československu sa sociálnej patológii venoval jeden z najvýznamnejších nemarxistických sociológov Arnošt I. BLÁHA (1879 – 1960). Syntézou jeho celoţivotného diela, na ktorom pracoval od roku 1950 aţ do svojej smrti, bola Sociologie vydaná aţ v roku 1968. Sociálnej patológii v nej venoval celú kapitolu (20. kapitola, s. 374-387). Do sociálnej patológie zaraďuje „úchylné jevy sociálního ţivota“ (s. 374) ako dôsledok chybného usporiadania sociálnych pomerov, určitých porúch v sociálnych zriadeniach. Sociálna patológia podľa neho potom pojednáva o poruchách sociálnych procesov a sociálnych zriadeniach, ktorými sú determinované poruchy – často aj hromadné – v individuálnych ţivotoch. Bláha do sociálnej patológie zaraďuje javy ako zločinnosť, bieda, prostitúcia, alkoholizmus, ale aj tuberkulóza. Sociálnou patológiou sa zaoberal aj poľský sociológ Adam PODGÓRECKI (1925 – 1998), jeden z ústredných predstaviteľov „sociológie zákona“. V roku 1969 vyšlo vo Varšave jeho dielo „Patologia źycia społlecznego“ . V nej chápe sociálnu patológiu ako taký druh správania, typ inštitúcie alebo fungovania sociálneho systému nachádzajúci sa v základnom protiklade k svetonázorovým hodnotám, ktoré sú v danej spoločnosti uznávané (1969, s. 24). V neskoršom období svojho skúmania ju povaţoval skôr za eklektický súbor problémov rôznych deviácií, ich determinant a funkcií (In Petrusek et al., 1996, s. 758). Na Podgóreckeho prácu nadväzujú aj súčasní poľskí autori. U nás sú známe najmä diela pedagóga Adama STANKOWSKEHO (nar. 1948) v slovenskom preklade („Náčrt sociálnej 5 patológie a pedagogiky psychosociálne narušených“, 2006) alebo českom („Sociální patologie“, 2001; „Nástin uploads/Geographie/ socialna-patologia-alebo-deviacia-primeranost-uzivania-vyrazu-a-konceptu-socialnej-patologie-v-socialnej-praci-social-pathology-or-deviance-the-adequacy-of-usage-of-the-expression-and-notion-of- 1 .pdf

Tags
Administrationsociálnej sociálna patológia alebo patológie
Documents similaires
  • 30
  • 0
  • 0
Afficher les détails des licences
Licence et utilisation
Gratuit pour un usage personnel Attribution requise
Partager