Remerciez-le!

Remerciez @Admin pour avoir partagé cet document gratuitement, de la manière la plus simple, en partageant sur les réseaux sociaux.

FILOZOFIA Roč. 57, 2002, C . 4 ú v o d d o p r o b l e m a t i k y b i o e t i

FILOZOFIA Roč. 57, 2002, C . 4 ú v o d d o p r o b l e m a t i k y b i o e t i k y DANIELA KO VALOVÁ, Katedra etiky a estetiky FHV UMB, Banská Bystrica KOVAĽOVÁ, D.: Introduction to the Problematics of Bioethics FILOZOFIA 57, 2002, N o 4, p. 245 In the last decades of the XXth century w e have witnessed a still growing interest in applied ethics, among them also bioethics, which in Slovak ethical literature was paid only a little attention as yet. The paper tries to examine the needs that led to the rise of bioethics, analyzing at the same time the concept of bioethics, its sub stance and subject. It deals also with its sources, putting stress on utilitarist and deontological ethics. Zjednodušene by sa dalo konštatovať, že bioetika j e disciplína, ktorá vznikla ako výsledok zrážky súčasného rozvoja vied o živote s tradičným svetom morálnych hodnôt a mravných princípov. V tomto zmysle j e teda "bioetika predovšetkým výsledkom analýzy konkrétnych prípadov, ktoré 'stvorili' veda a život a s ktorými sa nemôže vyrov nať tradičná etika a morálka" ([1], 22). V súvislosti s množstvom problémov, ktoré stoja pred bioetikou sa vo svojej štúdii chceme zamerať predovšetkým na analýzu: 1. príčin vzniku bioetiky, 2. pojmu, podstaty a predmetu bioetiky, 3. etických teoretických zdrojov a východísk bioetiky. Riešenie týchto problémov považujeme za dôležité z hľadiska hlbšieho pochopenia bioetiky ako vedeckej disciplíny, pretože v slovenskej odbornej literatúre sa zatiaľ j e j problematike venuje len ojedinelá pozornosť (P. Sýkora), hoci niektoré j e j problémy boli oddávna vyzdvihované filozofmi a etikmi (problém hodnoty života, podstaty ľudskosti, smrti a pod.). Ide skôr o snahu rozpracovávať j e j špecifické problémy z pohľadu iniciatív v medicínskej etike (Šoltýs, Glassa, Nemčeková a i.). 1. K príčinám vzniku bioetiky. Bioetika ako vedecká disciplína vznikla na pre lome 60.-70. rokov v USA. Profesor E. D. Pellegrino (riaditeľ Inštitútu etiky Kennedyho univerzity v Georgetowne v štáte Washington) konštatuje, že súčasné zmeny v tradičnej medicínskej etike, ktoré podmienili vznik bioetiky, začali pôsobiť "najskôr a najvýraznejšie v USA" ([3], 1). Jej vznik j e bezprostredne spojený s intenzívnym roz vojom "biomedicínskeho vedenia". Vedecko-technický pokrok, ktorý ovplyvňuje oblasť medicíny nadobúda hlavne od druhej polovice 20. storočia nový charakter. Dnešná me dicína získava reálnu možnosť "darovať" život (umelé oplodnenie), určovať a meniť jeho hodnotové parametre (génové inžinierstvo, transsexuálna chirurgia), "odďaľovať hodinu smrti" (reanimácia, transplantológia, gerontológia). Nové možnosti medicíny sú nasmerované nielen na liečenie, ale a j na "riadenie" ľudského života - vstupujú do protirečení s platnými morálnymi hodnotami a princípmi Filozofia 5 7 . 4 245 (napr. "zničenie" života v embryonálnom štádiu). Dôsledkom týchto protirečení je bioetika, "ktorá sa formuje ako systematické poznanie hraníc prípustnosti manipulácií s o životom a smrťou človeka" ([2], 4). N a Slovensku sa zatiaľ problematike bioetiky venuje minimálna pozornosť. Ak b y sme chceli dôslednejšie preskúmať túto otázku (aj v našich podmienkach), museli b y sme podľa nás: 1. analyzovať konkrétno-historickú situáciu, ktorá sformovala americkú bioetiku; 2. pokúsiť sa v nej nájsť objektívne faktory súčasnej kultúry, ktoré v 60-70-tych ro koch priviedli k sformovaniu novej oblasti vedenia, ktorou bioetika je. Aké sú teda špecifiká vzniku americkej bioetiky? Podľa D. Wiclera, D. Broka, A. Kaplana a iných vznik americkej bioetiky podmienili dva faktory: 1. sociálno-politické udalosti na prelome 60-70-tych rokov: spoločenské hnutie z a občianske práva "čiernych" Američanov, spory ohľadne účasti USA vo vojne vo Viet name, kampane za uznanie záujmov "žien, amerických Indiánov, invalidov, rozumovo zaostalých". Autori predpokladajú, že predovšetkým posledne menované hnutie privied lo k formovaniu hnutia za práva pacientov a k vytvoreniu Zákona o právach pacientov; 2. stále rozsiahlejšie zmeny v medicínskej vede a technológii a ich "nejednoznačné výsledky". Napríklad všeobecné využívanie prístrojov umelého dýchania zachránilo život niektorým pacientom, druhým však predĺžilo proces umierania. Tieto podmienky aj novátorské metódy terapie (napr. transplantácia orgánov) vytvorili nové morálne di lemy pre lekárov, ale aj pre pacientov ([4], 15). E. Pellegrino vo svojej monografii, v ktorej analyzuje vznik a vývoj bioetiky v USA (Bioetika v USA), tvrdí, že zmeny v profesijnej medicínskej etike a vznik bio etiky podmienili štyri hlavné faktory: vedecký pokrok, morálny pluralizmus, demokra tizácia a ekonomické faktory. V spomínanej monografii analyzuje podstatu každého fenoménu, pričom začína od "rozvoja prírodných vied a technológií" ([3], 2). "Lekári majú dnes také možnosti, ktoré si kedysi nemohli ani predstaviť." Sú to "reprodukčné techniky, génové technológie, možnosť liečiť a vyliečiť aj infekčné choroby, trans plantácia orgánov, prenatálna chirurgia atď." ([3], 3), ktoré sú "výzvou pre tradičné morálne hodnoty" ([3], 3). Nesúlad medzi tradičnými morálnymi hodnotami a technickými možnosťami súčas nej medicíny sa prehĺbil v dôsledku "rastúceho morálneho pluralizmu americkej spo ločnosti" ([3], 3). Morálny pluralizmus sa podľa autora stal dôsledkom silného študentského protestného hnutia konca 60-tych rokov "proti dovtedy platným hodnotám americkej spoločnosti - rasovému rozdeleniu, sexuálnej morálke, účasti vo vietnamskej vojne, výchovnej moci rodičov, spotrebiteľským vzťahom atď." ([3], 4). K týmto fakto rom sa pridala demokratická aktivizácia spoločnosti v každodennom spoločenskom ži vote (napr. spoločenské aktivity za práva umrieť u pacientov nachádzajúcich sa vo vegetatívnom stave v priebehu roka a viac). Rozhodujúcu úlohu vo vývoji a formovaní medicínskej etiky a bioetiky však mali ekonomické kritériá. Systém vzťahov v oblasti zdravotníctva v USA zodpovedá vzťa hom "voľného trhu". Predovšetkým nimi sa riadia vzťahy medzi lekárom a pacientom: "Pacienti sa môžu súdiť s lekármi kvôli 'zlému liečeniu', lekári môžu zvyšovať svoje ho noráre." ([3], 4) Medicína, ktorá j e orientovaná na zisk, nevyhnutne mení vzťahy lekára 246 a pacienta v zmysle uvedomovania si vlastného práva (zo strany pacienta) na autonómne riešenie problémov, ktoré sa týkajú jeho zdravia. Z uvedeného vyplýva, že bioetika, tak sa zdá, j e typickým americkým fenoménom. Z nášho pohľadu však uvedené špecifické sociokultúme faktory života americkej spo ločnosti počiatku 70-tych rokov len umožnili prejaviť sa spoločným tendenciám v ľudskej kultúre (aj v našich podmienkach). Ako dôkaz môže poslúžiť aj intenzívna ve- decko-praktická činnosť na úrovni medzinárodných konferencií, publikácií v rôznych krajinách sveta. Tento fakt hovorí o existencii "internacionálneho rozmeru bioetických diskusií" ([3], 16). 2. K pojmu, podstate a predmetu bioetiky. V odbornej literatúre neexistuje jed notná, všeobecne prijatá interpretácia pojmu (predmetu) bioetiky. Tá najjednoduchšia interpretácia pojmu bioetiky, ktorá si nevyžaduje osobitné sémantické poznanie, vysvetľuje, že bioetika sa dotýka etických problémov biológie (bioetika - etika života). Práve rozvoj biológie a biotechnológií, lepšie povedané, ich vplyv na medicínu a celý komplex vied skúmajúcich človeka zmenil tradičné predstavy o etických normách v tejto špecifickej ľudskej činnosti. Súbežne sa však ukazuje, že okruh javov zjednotených pojmom bioetika j e príliš široký a dotýka sa nielen biolo gických vied, ale aj medicíny, práva, psychológie, teológie a pod., lebo všetky majú vzťah k problematike ľudského života či dnešného pokolenia, ako aj pokolení budúcich. P . Kemp, ktorý sa spolu s V. R. Potterom považuje za zakladateľa bioetiky, píše, že tento pojem sa po prvý raz objavil na prelome 60. a 70. rokov. S j e j vznikom j e spojená publikácia Bioetika - most do budúcnosti. V. R. Potter, autor tejto práce, bioetiku chápe ako aplikovanú biológiu, ktorej "cieľom j e určiť a doporučiť zodpovedné konanie, sme rujúce k náprave kvality života" ([5], 7). Je pravda, že úspechy biológie, predovšetkým takých jej odvetví ako genetika, molekulárna biológia a iné, priviedli k tomu, že výskumy, ktoré sa v nich realizujú, uľahčujú dostupnosť manipulácií genetického mate riálu človeka. A j metodiky oživovania, transplantácia, používanie umelých orgánov a podobne súvisia "s novou kvalitou života", ktorú mal na mysli V. R. Potter a v čom videl zákonitý výsledok rozvoja vedy podmienený využívaním úspechov biologických vied v záujmoch samotného človeka. Ale tempá rozvoja vedy, ktoré predstihujú iné spo ločenské sféry, samy osebe nezabezpečujú hodnotové zmeny v živote a činnosti človeka, preto nie j e možné nechať niekde v pozadí mravno-etické aspekty tohto fenoménu. Bioetika "ako most do budúcnosti" v nás najednej strane "vyvoláva myšlienku projekcie d o relatívnej budúcnosti, charakteristickej svojimi vedeckými výdobytkami" ([6], 10). N a druhej strane j e to však najmä predstava prežitia, a teda aj myšlienka jedného možného konca ľudskej spoločnosti, lebo hoci pokrok biológie a genetiky na jedenej strane fascinuje, na druhej strane znepokojuje. Podobne uvažuje aj nemecký filozof H. Jonas, keď človeka prirovnáva k osobe Prométea, ktorý, oslobodený od svojich reťazí, s a stáva strojcom vlastnej záhuby. Preto j e také dôležité dožadovať sa etiky, ktorá by s pomocou "voľne nasadených pút" zabránila sile človeka, aby sa stalo nešťastie jemu samému. Keďže nám "žiadna tradičná etika neposkytuje poučenie o normách dobra a zla, ktorým treba podriadiť úplne nové modality moci a jej možné výtvory" ([7], 13), etika podľa Jonasa musí reagovať na takúto katastrofickú vidinu prinajmenšom tým, že Filozofia 57, 4 247 navádza ľudí na myšlienku zodpovednosti voči budúcim generáciám (čo by sme mohli aplikovať aj na bioetiku). P. Kemp vo svojej štúdii Antropo-odstředivá bioetika spomína W . T. Reicha, ktorý v encyklopédii bioetiky (Encyclopedia of Bioethics, N e w York, 1978) zdôrazňuje štyri charakteristiky bioetiky: - bioetika j e súbor hodnotových otázok, ktoré si môže klásť každý, kto pracuje v zdravotníctve; - bioetika sa vzťahuje na každý uploads/Geographie/ text-na-bioetiku.pdf