Remerciez-le!

Remerciez @Admin pour avoir partagé cet document gratuitement, de la manière la plus simple, en partageant sur les réseaux sociaux.

Fenomén náboženstva 1 Fenomén náboženstva Zborník príspevkov z vedeckej konfere

Fenomén náboženstva 1 Fenomén náboženstva Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej dňa 19. 10. 2007  Kondrla Peter, Blaščíková Andrea (eds.) Nitra 2008 Posudzovatelia: Doc. ThDr. Pavol Farkaš, PhD. ThDr. Pavol Linet, PhD. ISBN 978-80-8094-310-3 Fenomén náboženstva 2 OBSAH Editori 3 PREDSLOV Ivan Kútny 4 SLOBODA A MORÁLNE DOBRO V KONTEXTE NÁBOŽENSKÉHO FENOMÉNU Jana Moricová 12 HOMO RELIGIOSUS PODĽA ZOFIE ZDYBICKEJ Antónia Tisovičová 18 CESTY VIERY DO ĽUDSKÉHO VNÚTRA Lucjan Klimsza 23 NÁBOŽENSKÝ ROZMĚR ETIKY JAKO TVOŘIVÉ SÍLY VE SPOLEČNOSTI František Ábel 31 ČLOVEK V EXISTENCII – INTERPRETÁCIA BIBLICKÉHO PRÍBEHU O STVORENÍ ČLOVEKA V TEOLÓGII PAULA TILLICHA Monika Zaviš 39 FENOMÉN NÁBOŽENSTVA V DIELE CHALÍLA DŽIBRÁNA V PARALELE S JEŽIŠOVÝM UČENÍM Bogdan Zbroja 47 TEOLOGIA WAD GŁÓWNYCH NA PRZYKŁADZIE OBRAZU HIERONIMA BOSCHA: SIEDEM GRZECHÓW GŁÓWNYCH Tomasz Jelonek 54 CHRZEŚCIJAŃSTWO A ROZWÓJ NAUK PRZYRODNICZYCH Roman Bogacz 60 STAROŻYTNE ŚWIĄTYNIE W RELIGIACH I KULTURZE Albín Masarik – Noema Brádňanská 74 ŠPECIFICKÉ TEOLOGICKÉ ASPEKTY VÝCHOVY Pavel Procházka 88 VÝCHOVA V KRESŤANSTVE A VO VYBRANÝCH NÁBOŽENSTVÁCH Milan Fula 97 AKTUÁLNOSŤ DIALÓGU NÁBOŽENSTVA A PSYCHOLÓGIE Mária Klobušická 104 NÁBOŽENSKÝ ROZMER ÚCTY A LÁSKY K ČLOVEKOVI Martin Vašek 110 AKTUÁLNE OTÁZKY FILOZOFIE NÁBOŽENSTVA Andrea Blaščíková 117 AKCEPTÁCIA NÁBOŽENSTVA V SÚČASNEJ ETIKE CNOSTI Peter Kondrla 125 SEKULARIZÁCIA A FENOMÉN NÁBOŽENSTVA Fenomén náboženstva 3 PREDSLOV Náboženstvo sprevádzalo človeka od jeho počiatku. Rôznym spôsobom ovplyvňovalo a ovplyvňuje duchovnú kultúru, ekonomické i politické systémy a zároveň je predmetom osobnej angažovanosti jednotlivca. Konferencia Fenomén náboženstva, ktorú organizovala Katedra náboženských štúdií Filo- zofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, sa vo svojej obsahovej náplni pokúsila zaujať stanovisko k náboženstvu ako fenoménu dnešnej doby, pričom mala na zreteli viaceré explanačné rámce. Zborník, ktorý predkladáme čitateľovi, je zostavený z príspevkov, ktoré od- zneli na tejto konferencii. Ukazuje sa, že náboženstvo stále zohráva významnú úlohu v živote človeka a spoločnosti, pričom zasahuje nielen do teoretickej filozofickej a teologickej platformy, ale má svoje uplatnenie a význam aj praktickom zameraní v psychológii, pedagogike, ale i v architektúre. Rôznorodosť záberu fenoménu náboženstva poukazuje na fakt, že náboženstvo nie je možné ani v dnešnej postmodernej dobe odsunúť na vedľajšiu koľaj záujmu vedy, ba práve naopak, náboženstvo i dnes poskytuje veľké množstvo aplikačných dimenzií, ktoré sú zužitkovateľné v kontexte celospoločenského rozvoja, ktorý nesleduje iba ekonomický zreteľ, ale má pred sebou človeka s jeho osobnostnými dispozíciami a potrebami, ktoré majú svoje korene v duchovnej realizácii. Náboženstvo, ako na to poukazujú aj nasledujúce príspevky, predstavuje vo svojej komplexnosti protiváhu konzumne a marketingovo orientovanej spoločnosti, pričom ponúka nie alternatívnu, ale paralelnú dimenziu rozvoja človeka. Predkladaný zborník sa neštylizuje do konštatačnej či mentorskej pozície, skôr sa snaží predkladať nové výzvy a otvárať nové dimenzie, ktoré reflektujú aktuálnu situáciu. Editori Fenomén náboženstva 4 SLOBODA A MORÁLNE DOBRO V KONTEXTE NÁBOŽENSKÉHO FENOMÉNU Ivan Kútny Abstrakt V príspevku, zamerajúc pozornosť na vzťah náboženstva a kultu, je venovaný priestor rozmeru slobody človeka a jej aspektom v spoločensko-religióznej rovine. Chce sa poukázať na slobodu v nábožen- skom kontexte tak, aby bolo možné na jednej strane náležitejšie vnímať jej náboženský rozmer konver- gujúci až do výhrady svedomia. Na druhej strane senzibilizovať človeka k náležitejšiemu postoju k tejto problematike. V spektre rozmanitého kultúrno-historického pozadia ľudstva možno vybadať partikulárne posta- venie a vplyv náboženstiev, ktorý sa prejavil rozličným spôsobom a formami. Náboženskému fenoménu ako skutočnosti, skúsenosti či prejavu, ktorý v minulosti zohrával mimoriadne dôležitú úlohu pri vyjadrení aspektu identifikovania sa jednotlivca, možno i v ostatných rokoch pripísať značnú aktuálnosť.1 Je prítomný v bipolárnom napätí dialektiky medzi sacrum a profanum, teda posvätna a profánna. Hoci problematiku náboženstva možno skúmať z rozličných zorných uhlov, do popredia sa nezriedka dostáva v rovine rafinovaného vytláčania zo spoločenského života do periférnej oblasti. No napriek tomu možno pozorovať i vzostup záujmu o náboženské hodnoty, neraz však sprevádzaný prejavmi náboženskej neznášanlivosti, ba až fanatického fundamentalizmu. Teda evidentne sme účastní nového, stále sa pretvárajúceho procesu kulturálneho prelomu, ktorý sa zviditeľňuje nielen v sociálnom a politickom myslení, ale aj v náboženskom prejave ľudskej osoby. Impostácia2 problematiky Vychádzame z tvrdenia, že náboženský rozmer človeka je jedným z jeho konštituentov, tento nestráca svoju prítomnosť v ňom, ani vtedy, ak ho explicitne nerozvíja. Jeho nerozvíjaním sa síce tejto dimenzii odcudzuje, ale táto neprestáva byť jeho súčasťou.3 Najprv mienime zamerať pozornosť na niektoré základné pojmy. Poukázaním na väzbu náboženstva a kultu, chceme naznačiť aj ich špecifickosť vyjadrenú v troch historických mo- mentoch. Následne bude venovaný priestor rozmeru slobody človeka a jej aspektom v spolo- čensko-religióznej rovine. Tu možno spomenúť napríklad špecifikáciu náboženskej slobody, slobody a výhrady svedomia. 1 Veď či evidentný záujem o rôzne náhradné náboženstvá a pseudoezoteriku nie je spojený sociologicky, sociálne aj individuálne psychologicky, s tajuplnou túžbou po prvotnej skúsenosti? S túžbou po transcendencii, ktorá sa dostáva do popredia a je vlastne v istom zmysle reakciou na agresívnu strohosť doby pragmatizmu, utilitarizmu a narastajúcu stratu schopnosti jasne rozlišovať hodnoty a ich hierarchiu. (Porov. PAUER, J.: Náboženstvo v časoch bez Boha. In: Filozofia č. 2 (1998), s. 109). 2 Pojmom impostácia sa chce vyjadriť nielen jednoduché zoskupenie, ale niekedy aj zvláštnosť zoskupenia určitých daností, ktoré sa chcú vyzdvihnúť. Týmto termínom možno naznačiť aj východiskovú rovinu, obsahujúcu viacero komponentov. 3 V kresťanskom pohľade možno človeka explicitne nazvať náboženskou bytosťou „túžba po Bohu je vpísaná do srdca človeka, lebo je stvorený Bohom a pre Boha“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, Trnava 1998, č. 27). Fenomén náboženstva 5 Tejto úlohy sa chceme zhostiť reflexnou formou, prihliadajúc na principiálny aspekt perspektívy vzťahovej platformy tak teologickej či kresťanskej etiky,4 ktorá je v jej súčasnej forme evidentne aj dialogickou etikou, ako aj kresťanskej morálnej filozofie.5 Našou úlohou, vzhľadom na limitovaný priestor, nie je predstaviť analýzu danej proble- matiky, ale skôr, náležite k daným možnostiam, senzibilizujúc človeka k tejto problematike, po- ukázať na jej špecifické jadro a na nevyhnutnosť rešpektovania a aplikovania reciprocity svedomia v široko spektrálnom angažovaní sa človeka, bez rozdielu na to, či ide o nábožensky veriaceho alebo nábožensky nie-veriaceho jednotlivca.6 Špecifickosť vzťahu náboženstva a kultu vyjadrená pojmami Pojmom náboženstvo7, ako je známe, možno vyjadriť viacero pomerne zložitých javov. Nemáme k dispozícii jednoznačne prijateľnú definíciu,8 či obsahový koncept náboženstva ako takého, no nemožno mu na jednej strane uprieť povahu, uplatňujúcu sa vnútornými plne formálnymi úkonmi, ktorými sa človek obracia priamo na Boha. Na druhej strane, nemožno mu uprieť ani povahu sociálnej dimenzie, pri vyjadrení osobného vzťahu k Bohu. Nevyjadruje sa v ňom len špecifický druh poznania, cit alebo súkromný postoj. Je výrazom nekonečného sebapresahu človeka, ako jeho najexpresívnejšej interiórnej potreby zmyslu.9 Vo výnimočnosti špecifickej charakteristike kresťanského náboženstva možno však naznačiť im- postačnú partikulárnosť, ktorú vyjadruje skutočnosť prvotného impulzu vychádzajúceho zo stra- ny Boha voči človekovi. Karel Skalický, vo svojej knihe Alle prese con ul sacro : religione nella ricerca scientifica moderna – v českom preklade; V zápase s posvátnem – špecifikuje ťažkosti spojené s definovaním náboženstva a zároveň v prvej kapitole značne obšírne prezentuje definície náboženstva z rozlič- ných zorných uhlov.10 Poniektorí autori pojmom náboženstvo, v užšom zmysle, vyjadrujú nielen vnútorný, vedo- mý a slobodný postoj uctievania Boha, ale aj jeho vonkajšie prejavenie sa v kulte. Religio v takomto zmysle znamená kult, avšak dôraz sa nekladie natoľko na jeho rôzne vonkajšie formy, ale skôr na vnútorný postoj podriadenia sa a adorácie. V širšom význame pojem náboženstvo označuje celý vzťah človeka k Bohu v takej miere, ktorou náležite vyjadruje odpoveď k jestvo- 4 Teologickou etikou v našom prípade mienime jej katolícky denominačný koncept. 5 V jej interaspektnom nazeraní na problematiku, možno poukázať aj na náboženskú filozofiu, ktorej jednou z prvoradých úloh je, rozvíjať pojem náboženstvo. (Porov. SCHEFLER, R.: Náboženská filozofie. In: Lexikon náboženství (König, F.- Waldenfels, H.), Praha 1999, s. 343-346.) 6 Teda, nemali by sme na jednej strane bez povšimnutia, obísť postoj človeka k hodnotám pre, ktoré – odvolávajúc sa na špecifikum svedomia a jeho slobody – je nielen schopný, ale aj ochotný vstúpiť i do „konfliktu“ s tým, čo mu predpisujú zákony, smernice a nariadenia spoločenského poriadku. Na druhej strane nekonštatovať, že tu, v istom zmysle, ide aj o vyjadrenie aspektov napätia medzi autoritami, a teda aj napätie medzi morálnym svedomím konkrétneho občana a autoritou, nedá sa však vylúčiť ani napätie medzi jeho svedomím a záujmami istých záujmových kruhov. Je len logické, že aj rešpektovanie a aplikovanie reciprocity svedomia v spoločenskom meradle, sa nezaobíde bez istých limitov a obmedzení. Chceli by sme však poukázať aj na aspekt sebaaktualizácie človeka ako náboženskej bytosti, pri konaní morálneho dobra. 7 Slovo náboženstvo, je analogickým pojmom, tak ako ho chápeme v súčasnosti, sa objavuje až v období stretu kresťanstva s náboženstvom Rímskeho impéria. Porov. SKALICKÝ, K.: V zápase s posvátnem. Náboženství v religionistickém bádání. Centrum pro studium demokracie a kultury, Brno 2005, s. 20. 8 Porov. BERNER, U.: Religione. In: Nuovo Dizionario delle Religioni (a cura di Waldenfels, H.), Cinisello Balsamo 1993, s. 756-758. 9 Porov. PAUER, J.: Náboženstvo v časoch bez Boha. In: Filozofia č. 2 (1998), s. 100. 10 Porov. SKALICKÝ, K.: V zápase s posvátnem. Náboženství v religionistickém bádání. Centrum pro studium demokracie a kultury, Brno 2005, s. 20-36. Fenomén náboženstva 6 vaniu Boha, ktorý je Svätý. V partikulárnej interpretácii však výraz religio vyjadruje aj cestu, ktorou človek, klaňajúc sa, ide v ústrety Bohu, ktorý sa zjavuje a uploads/Geographie/ fenomen-nabozenstva.pdf